Tento postup bol použitý pri tvorbe mapy kvality povrchových a podzemných vôd Liptovskej kotliny (Krčmář at. al., 1997). Kvalitatívne vlastnosti podzemných a povrchových vôd sa vyjadrujú triedami kvality prírodných vôd. Triedy kvality prírodných vôd vychádzajú z porovnania jednotlivých analýz podzemných a povrchových vôd voči definovaným kritériám. Definovaných je osem tried kvality podzemných vôd a päť tried kvality povrchových vôd. Ich kombináciou je možné vytvoriť až 40 tried kvality prírodných vôd (Rapant et. al., 1994). Pri samotnom riešení boli jednotlivé body odberov vzoriek vôd prepojené s databázou, ktorá obsahovala chemický rozbor vody. Následne podľa metodiky bola miestam odberov priradená trieda kvality prírodnej vody. Každej triede bola priradená charakteristická farba a bola vytvorená mapa, na ktorej bolo jasne viditeľné priestorové rozmiestnenie tried kvality vody. Mapa triedy kvality prírodných vôd bola spojená s mapou geológie, s mapou sídiel a komunikácií (potencionálny zdroj znečistenia) a mapou plošných zdrojov znečistenia (družstvá, skládky,...) za účelom vyhodnotenia vplyvu geogénnych a antropogénnych faktorov na chemickom zložení a kvalitatívnych vlastnostiach prírodných vôd. Pomocou priestorového zobrazenia týchto informácií bolo jednoduché analyzovať a vyhodnotiť genézu daného zloženia vzoriek vôd. Výsledkom bola samotná mapa kvality povrchových a podzemných vôd Liptovskej kotliny.
Veľmi užitočné je možnosť prepojenia GISu s modelovacími a databázovými nástrojmi na riešenie hydrogeologických a hydrologických problémov. Jedným z príkladov je DLIS (Danubian Lowland Informational System), ktorý bol vytvorený pri riešení projektu PHARE - "Danubian Lowland - Ground Water Model". DLIS vychádza z dvoch programových zdrojov, INFORMIXu - relačnej databázy a Arc/Info - GISovského programu. DLIS slúži ako prostriedok na prípravu podkladov a prezentáciu výsledkov modelovacích programov MIKE SHE a MIKE 11.
Všetky nepriestorové dáta - atribúty sú uložené v INFORMIXe a všetky priestorové dáta v Arc/Infe. Nepriestorové dáta sú dáta, ktoré majú vzťah k určitému miestu na povrchu zeme. Sú to napríklad hodnoty úrovne hladín povrchových alebo podzemných vôd, koncentrácie sledovaných prvkov vo vodách, hodnoty prietokov vo vodných tokoch, ... Sú to tiež údaje o pôdnych horizontoch, koeficientoch filtrácie, ale aj napríklad názovy a adresy organizácií vlastniace čerpacie a odberové vrty, ...
Priestorové dáta uložené v Arc/Infe sú napríklad topografia, geologické hranice, rozvodnice, vodné toky, prípadne čerpacie a pozorovacie studne, miesta odberov, ... V rámci DLISu je vytvorené prostredie ktoré umožňuje výmenu a prezentáciu dát z programov MIKE SHE a MIKE 11. Takto priamo v DLISe môže byť vytvorené vstupné rastre pre MIKE SHE a naopak v DLISe môžu byť zobrazené výsledky modelovania z MIKE SHE. Takisto priečne profily riek môžu byť priamo importované z DLISu do MIKE 11 (Danubian Lowland - Ground Water Model, 1995).
Pri samotnom modelovaní prúdenia povrchových a podzemných vôd je možné využiť GIS v nasledujúcich etapách modelovacieho postupu:
Ako vidno GIS sa dá uplatniť takmer v každej fáze modelovacieho postupu. Veľká výhoda je v možnosti okamžitého zobrazenia vstupných, či výstupných veličín a následne možnosť ich ľahkej kontroly a ďalšej analýzy.
GIS je výborný analytický a modelovací nástroj. Tieto možnosti boli použité pri riešení hydrologických problémov a to riešenie priestorovej analýzy zmien podzemného odtoku zo slovenských povodí, kedy pomocou matematických operácií na rastrových vrstvách boli vytvorené mapy zmien (rozdelenia) podzemného odtoku.
LITERATÚRA