SKÚSENOSTI Z TVORBY A NASADENIA GIS NA TRANZITNOM PLYNOVODE

Dr. Milan Sedláček, Ing.Ján Kobyda
SPP š.p., Divízia Slovtransgaz,
Mlynské Nivy 44/a,
Bratislava 841 05,
Slovenská republika

Úvod

V roku 1992 došlo k dohode o rozdelení Tranzitného plynovodu Praha podľa územného princípu. Slovenská časť tranzitnej sústavy bola včlenená do jestvujúcej organizácie Slovenský plynárenský priemysel š.p. a to dňom 1.1.1993. Organizačne bola v rámci SPP š.p. vytvorená Divízia Slovtrasgaz (STG) počnúc dňom 15.2.1993.

Tranzitná sústava SR pozostáva zo štyroch súbežných potrubných línií, z toho tri sú DN 1200 mm, PN 75 MPa a jedna línia DN 1400 mm, PN 75 MPa, dĺžky cca 450 km s odbočkou do rakúskeho Baumgartenu a podzemného zásobníka. Ďalej je sústava vybavená hraničnou preberacou stanicou Veľké Kapušany, vnútroštátnymi preberacími stanicami Ivánka pri Nitre a Plavecký Peter, rozdeľovacím uzlom Plavecký Peter, spojovacím uzlom Vysoká pri Morave a štyrmi kompresorovými stanicami V. Kapušany, Jablonov n.T., V. Zlievce a Ivánka pri Nitre s celkovým inštalovaným výkonom cca 950 MW. Celá sústava je riadená z dispečerského centra umiestneného v Nitre. Kapacita tranzitnej sústavy SR v súčasnosti umožňuje prepravu zemného plynu v objeme 79 mld m3/rok.

GIS divízie Slovtransgaz

Geografický informačný systém je informačný systém, ktorý vytvára model objektov a zariadení v správe DSTG za účelom efektívneho prevádzkovania a správy zariadení. GIS zhromažďuje rad informácií rôznorodého charakteru, medzi ktoré patri najmä lokalizačné dáta (digitálne mapy), technologické dáta (schémy, rozvody, plány) a sprievodné sémantické informácie (popisné databázy).

Hlavnými cieľmi vývoja a nasadenia systému sú:

Prínosy zo zavedenia geografického informačného systému sa prejavujú zväčša nepriamo a v dlhšom časovom horizonte. K zjavným prínosom patria:

K ostatným prínosom možno radiť najmä:

Datová základňa GIS DSTG

Opis technického riešenia systému

Systém je v rutinnej prevádzke na závodoch líniovej časti a kompresorových staniciach v počte 40 pracovísk a 46 vyškolených užívateľov. Jestvujúci GIS je založený na báze MicroStation a softwarovej GIS nadstavby. Koncovým užívateľom je k dispozícii prehliadací software MicroStation Review s GIS nadstavbou, softwarové moduly a príslušné čiastkové dáta. GIS DSTG je prevádzkovaný na platforme Windows NT.

Usporiadanie používateľov GISu je definované ako usporiadanie koncový užívateľ - kľúčový užívateľ. Koncoví užívatelia v prevádzke majú obmedzené právomoci pri zasahovaní do systému a pasívne využívajú systém. Kľúčoví užívatelia majú právomoci pri príprave a tvorbe dátových štruktúr. Vzájomná komunikácia a koordinácia je uskutočňovaná pomocou globálnej počítačovej siete WAN Slovtransgazu. Využívajú sa pracovné stanice radu Intergraph TD.

Ďalší vývoj systému

Plánovaný vývoj GIS DSTG je možné rozdeliť na 5 dielčich úloh.

Niektoré skúsenosti zo zavádzania GIS

Prax ukazuje, že o úspechu projektu rozhoduje organizačné riešenie. Medzi hlavnými bodmi, ktoré považujeme za vhodné spomenúť ako naše skúsenosti môžu byť:

Náklady na vybudovanie GIS DSTG znamenajú náklady, ktoré nepredstavujú sumu konečnú. V dôsledku neustáleho vývoja systému, trvalého pokroku v oblasti a v dôsledku permanentného budovania dátovej základne predstavujú každoročne určitú finančnú položku. Náklady na vznik, vývoj, nasadenie a prevádzku systému uvedieme v nasledovnej štruktúre a na obrázku sú tieto náklady v percentuálnom vyjadrení graficky zobrazené za obdobie 4 rokov:

  1. Obstarávacia cena hardware
  2. Náklady na údržbu hardware
  3. Obstarávacia cena systémového software
  4. Obstarávacia cena aplikačného software
  5. Náklady na inštaláciu
  6. Náklady na doplňovanie a rozširovanie hardware
  7. Náklady na upgrade systémového software
  8. Náklady na upgrade aplikačného software
  9. Náklady na správu siete
  10. Náklady na zaškolenie užívateľov
  11. Náklady na stálu podporu užívateľov
  12. Dáta a ostatné náklady

Z grafu je možné vidieť napríklad nasledovné skutočnosti:

Záver

V súčasnej dobe technológia všetkých systémov GIS natoľko pokročila, že prestávajú byť technickým problémom, ale sú pre investora problémom organizačným a manažérskym. Je treba si uvedomiť že GIS je efektívnym nástrojom len vtedy ak je správne naplnený presnými a aktuálnymi údajmi. Z toho vyplýva, že nutným predpokladom nasadenia GIS je postupné prispôsobovanie organizačnej štruktúry u investora a nikdy nekončiaci proces zberu a aktualizácie dátových štruktúr. Komplexný GIS predstavuje výkonný nástroj pre správu informácií a prináša výrazné zefektívnenie činností v nasadených oblastiach.