Príprava dát a aplikácií pre environmentálny GIS rieky Hornád a začiatky sprístupňovanie údajov na WWW stránkach
G.M. Timčák, E. Orlitová, D. Dugáček, J. Jablonská
Oddelenie numerickej geológie, katedra geológie a mineralógie FBERG, Technická univerzita, SK 043 84 KOŠICE
ABSTRAKT
Príspevok pojednáva o aplikáciách vyvinutých k práci s GeoGIS a o dátach, ktoré pre tento GIS boli už pripravené. Podrobnejšie preberá aplikáciu RASTMAN, ktorá pracuje v prostredí MicroStation PC. Práca hovorí aj o niektorých výsledkoch nezávislého monit
orovania kvality rieky Hornád.Úvod
Príprava GISu s reálnymi environmentálnymi údajmi z povodia rieky Hornád má význam - tak pre výskumné účely ako pre potreby manažmentu životného prostredia (ŽP) a informovanie verejnosti. Preto začiatkom 90-ich rokov sme začali pracovať na príprave projektu GeoGIS, ktorého realizáciu sme mohli započať pomocou grantových projektov ”RECENT” (OSF), ”DECENT” (TEMPUS) a ”Starám sa o svoju rieku Hornád” (SOSNA, HOLOCEN) (Timčák et al. 1995, 1996, Timčák, Dugáček 1995). Uvedené projekty majú za cieľ rozšíriť u nás bežné oblasti aplikácie GIS na oblasť GISov slúžiacich pre environmentálnu výchovu a to na úrovní škôl, univerzít a celoživotného vzdelávania.
Práca s rastrovými a vektorovými mapovými podkladmi
Kým v počiatkoch našej práce sme pracovali s vektorovými mapami zhotovovanými na našom pracovisku (1:200 000), v prítomnosti, nakoľko sa stali prístupné oficiálne verzie rastrových a vektorových mapových podkladov, bolo potrebné vyvinúť software na manažm
ent týchto podkladov.Takto okrem pôvodného programového vybavenia pre GIS poskytovaného zostavou Geo-suite (GeoGraphics, Descartes, Terra Modeler) od firmy Bentley, sme si pre potreby výuky a práce na menších projektoch v prostredí MicroStation PC
vyvinuli vlastné aplikačné nadstavby.Aplikácie DBMAN a IMAGER
, ktoré v prostredí MicroStation PC (Intergraph, Bentley) umožňujú vytvorenie jednoduchých GIS a plnia funkciu aplikácií efektívne viažucich grafické a negrafické informácie medzi sebou (pozri Dugáček, Timčák 1995, Timčák et al. 1995, Orlitová 1996). Pre potreby manažmentu rastrových máp bol vyvinutá aplikácia RASTMAN (Dugáček, 1997). Umožňuje prácu s mapami mierky 1:10 000, 1:25 000, 1:50 000, 1: 100 000 a 1:200 000. Tým je zabezpečený pohodlný a efektívny prístup ku všetkým informačným vrstvám (5 tém), ktoré rastrové aj vektorové mapy poskytujú a dobrá previazanosť mapových listov v rámci súradníc JTSK. Vektorové (1:50 000) a rastrové (1:10 000) mapové podklady pre túto prácu nám boli poskytnuté Geografickým a kartografickým ústavom Bratislava.V prítomnosti máme pripravené k použitiu listy rastrovej mapy, ktoré pokrývajú povodie rieky Hornád v mierke 1: 10 000 a vektorové podklady v mierke 1:50 000 pre východnú časť Slovenska.
Aplikácia RASTMAN
Inšpiráciou pre vznik tejto aplikácie bola dostupnosť mapových listov v rámci tzv. Základnej mapy v mierke 1:10 000. Každý z listov má rozvrstvenie do piatich tém: polohopis, popis, výškopis, vodstvo a porasty. Mapové listy boli poskytnuté v pôvodnom formáte RLE tak, ako boli zoskenované. Aby sme ich vedeli použiť, museli prejsť procedúrou očistenia a transformovania do súradníc (varpovania).
Úloha teda pozostávala z dvoch krokov: naprogramovanie aplikácie a príprava máp do reálnej digitálnej podoby,
zobrazovateľnej ”bezošvým” spôsobom v prostredí MicroStation95 (Bentley) alebo MicroStation (Intergraph).Aby sme mohli vykonať transformovanie mapových listov do súradníc, mali sme k dispozícii súradnice rohových bodov jednotlivých listov. Bolo by však viac ako nepraktické vykonávať zadávanie každého rohu každej z máp (dovedna sme pripravovali asi 275 súborov) ručne z klávesnice. Preto sa jednou z funkcií aplikácie sa stal generátor obrysov mapových listov. Vykreselný obrys mapového listu priamo ponúka štyri rohy ako vzťažné body pre transformáciu rastrového podkladu do súradníc, k čomu sme využívali editor IRAS pre
MicroStation (Intergraph) alebo editor Descartes pre MicroStation95 (Bentley).
Medzi základné funkcie aplikácie patrí:
Dialógové okno manažéra je zrejmé z nasledujúceho obrázku:
V strede sa nachádza zoznam mapových listov Selection pripravených na vyvolanie.
Z ľavého zoznamu
Catalog sa vyberajú mapové listy podľa ich číselného označenia.Zoznam Locality
vpravo predstavuje alternatívnu možnosť výberu mapových listov podľa voľby názvu lokality, čo je v mnohých ohľadoch oveľa praktickejšie, ako výber zo zoznamu Catalog. Obsah oboch zdrojových zoznamov si používateľ veľmi jednoduchým postupom pripravuje tak, aby boli v súlade so zostavou mapových listov, ktoré má k dispozícii.
Dialógové okno Symbology
pre nastavenie spôsobu zobrazenia mapových podkladov ovláda prístup k všetkým piatim dostupným mapovým témam. Pre každú z tém je zrejmé nastavenie poradia v akom sa otvára na obrazovku, farba v akej bude prezentovaná a na okraji je vypínač, ktorým je ju možné zhasnúť (ak je nie je potrebné zobraziť). Napr. topografická téma sa otvorí ako posledná v poradí, a teda prekryje všetky ostatné predchádzajúce (mapy sú transparentné, takže skrze obsah vrchných tém je vidieť obsah spodných tém). Bude viditeľná v oranžovej farbe.Aplikácia ponúka možnosť zakladať ľubovoľné katalógy v mierkach mapy (1:200 000, 1:100 000, 1:50 000, 1:25 000, 1:10 000). Prednastavený výber máp je možné odložiť do registra výberov a v budúcnosti opäť hocikedy vyvolať bez pracného selektovania zo zdrojových zoznamov. Mapové listy je možné vyberať na zobrazenie aj priamo z ”terénu” vo výk
rese pomocou funkcie Pick Up. Stačí si nechať vykresliť obrysy mapových listov (funkcia Frames > Draw) a myšou ukázať, ktorý z nich má byť otvorený.Ďalší obrázok uvádza dialógové okno pre generovanie obrysov mapových listov do výkresu.
Zoznam vpravo predstavuje pohľad do ”stromovej” štruktúry číslovania mapových listov a používateľ má možnosť prechádzať celým rozpätím od mierky 1:200000 ku mierke 1:10000. Poskytuje možnosť mapovania celého územia Slovenskej a Českej republiky. Z tohto z
oznamu sa vyberajú čísla mapových listov do zoznamu vľavo. Tieto budú pokryté generovaním obrysov podľa mierky nastavenej na prepínači dole medzi tlačidlami (aktuálne 1:10000). Každý vykreslený obrys obsahuje vo svojom vnútri číselné označenie mapového listu.
Pre uľahčenie vkresľovania niektorých základných vektorových grafických objektov je aplikácia doplnená o sadu nástrojov s možnosťou zadávania súradníc v JTSK.
Ako príklad je na obrázku uvedená funkcia pre kreslenie lomenej čiary jej presným zadávaním bod po bode.
Z vyššie uvedených niekoľkých detailov zo štruktúry aplikácie je zrejmá jej jednoduchosť a prehľadnosť. Bola vyvinutá pre manažment základného mapového diela, ktorý máme možnosť používať v rámci našich učebných a výskumných úloh, aby uľahčila prácu aj menej skúseným pracovníkom (Dugáček, 1997)
Zber údajov o kvalite vody a príbrežných zón
V roku 1994 sme v spolupráci s pracoviskami TU a environmentálne orientovanými MVO započali prípravu environmentálneho GISu (GeoGIS), ktorý mal obsahovať údaje o kvalite povrchových vôd údolia rieky Hornád a nadväzujúce údaje. Projekt (”RECENT”) mal viaceré ciele. V prvom rade sa mal vytvoriť GIS, ktorý bude pravidelne aktualizovaný a prístupný verejnosti a samosprávam. V druhom rade to mal byť GIS, ktorý slúži ako výučbový prostriedok pre študentov inžinierskeho štúdia. V treťom rade to mal byť GIS, ktorý v rámci medzinárodných letných škôl ekológie umožní prácu s reálnymi údajmi. Nakoniec to mal byť GIS pomocou ktorého je možné zintenzívniť environmentálnu výchovu na základných školách - za pomoci MVO (SOSNA, Holocen) a rôznych grantových agentúr.
Zhromažďovanie údajov bolo robené pomocou odberov vzoriek vody a sedimentov v spolupráci s Povodím Bordrogu a Hornádu (PBaH) a neskôr žiaci (a učitelia) za pomocou špeciálnych poľných aparatúr (”Compact Lab for Water Testing 1.11151” fy Aqua Merck) odoberali a analyzovali kvalitu vody a ďalej kvantifikovali kvalitu príbrežných zón. MVO SOSNA zabezpečoval zber časti dát na slovenskej časti, MVO Holocen Miskolc zabezpečoval zbe
r dát na maďarskej časti toku Hornádu. Pracovníci katedry geológie a mineralógie FBERG TU zhromažďovali priebežne údaje o ilegálnych skládkach v príbrežných zónach rieky, najmä v oblastiach, kde zvýšený stav vody môže do toku odplaviť znečisťujúce alebo toxické látky.Projekt RECENT v roku 1995 umožnil dosiahnutie viacerých zaujímavých výsledkov. Jednak to bolo monitorovanie kvality vody a sedimentov rieky Hornád na obsahy ťažkých (toxických) kovov a to aj u prvkov nesledovaných PBaH. Monitorovanie v 8 profiloch od Sp.N. Vsi po Ždaňu bolo uskutočnené v rámci grantového projektu OSF Bratislava. Chemické analýzy (4x ročne) boli zhotovené na katedre chémie HF TU.
Kvalita vody rieky Hornád z pohľadu mikrochemizmu
Analyticky sa sledovalo 17 prvkov (Cu, Mo, Pb, Ag, Sb, Fe, Hg, Ni, Sn, Mn, Ti, Zn, Co, V, As, Cd a Cr). U väčšiny kritických prvkov bola kvalita nižšia. Tabuľka 1 ukazuje hodnoty kvality pre prvky, ktoré sú považované za najdôležitejšie (pozri Timčák et al. 1996, Dugáček 1995).
V zmysle STN 75 7221 o
bsahy kadmia (Cd), ortuti (Hg), vanádu (V) a zinku (Zn) sú vysoké. Kvalita vody na väčšine odberových miest a vo väčšine času je nevhodná (kvalita 3,4 a 5) pre úpravu na pitnú vodu. Dnes Hornád bol takto vyradený z povrchových tokov vhodných pre potenciálnu úpravu vody na pitnú. Vplyv kvality ŽP a vody na zdravie popisuje Murárová(1994) a Kafka(1996).PRVOK |
1. Hornád nad Rudňanským potokom 1995 14.5. 24.6. 23.9. 7.10. |
2. Rudňanský potok pod závodom RB 1995 14.5. 24.6. 23.9. 7.10. |
3. Hornád pod Rudňanským potokom 1995 14.5. 24.6. 23.9. 7.10. |
4. Hornád - Richnava 1995 14.5. 24.6. 23.9. 7.10. |
5. Hnilec - prítok do Ružína 1995 14.5. 24.6. 23.9. 7.10. |
6. Ružín pri priehradnom múre 1995 14.5. 24.6. 23.9. 7.10. |
7. Hornád - Ťahanovce 1995 14.5. 24.6. 23.9. 7.10. |
8. Hornád - Ždaňa 1995 14.5. 24.6. 23.9. 7.10. |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Ag |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
As |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
Cd |
4 4 4 4 |
4 4 4 4 |
4 4 4 4 |
4 4 4 4 |
3 3 3 3 |
4 3 3 3 |
4 4 4 4 |
4 4 4 4 |
Co |
4 1 1 1 |
3 1 1 1 |
5 2 1 1 |
1 1 1 1 |
1 3 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
Cr |
2 1 1 1 |
1 1 1 1 |
2 1 1 1 |
2 4 1 1 |
1 4 1 1 |
1 3 1 1 |
1 3 1 1 |
1 3 1 1 |
Cu |
2 1 1 1 |
4 3 2 4 |
2 2 1 1 |
3 2 1 5 |
4 3 1 1 |
3 1 1 1 |
2 1 1 5 |
2 1 1 5 |
Hg |
4 5 5 5 |
4 5 5 5 |
5 5 5 4 |
1 4 5 4 |
1 4 5 5 |
1 5 5 5 |
1 4 5 5 |
1 4 5 4 |
Ni |
1 1 1 1 |
1 1 1 2 |
2 1 1 1 |
2 3 3 3 |
1 1 2 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 2 |
Pb |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
1 1 1 1 |
2 5 1 3 |
1 5 1 1 |
1 5 1 1 |
1 1 1 2 |
1 1 1 5 |
V |
3 4 3 3 |
3 3 3 3 |
4 4 3 4 |
4 4 3 4 |
2 2 2 2 |
3 3 4 3 |
3 3 3 3 |
3 3 4 4 |
Zn |
5 4 4 4 |
5 4 4 4 |
5 5 4 4 |
5 5 4 4 |
5 4 4 4 |
2 4 4 4 |
5 4 4 4 |
5 5 5 5 |
Monitorovanie kvality sedimentov rieky Hornád z hľadiska mikrochemizmu
V rámci projektu RECENT boli sledované obsahy 16 prvkov (Ag, As, Cd, Co, Cr, Cu, Hg, Mn, Mo, Ni, Pb, Sb, Sn, Ti, V a Zn). Pre hodnotenie obsahov toxických kovov sa užívajú tri škály:
základná (fón, pozadie), ktorá hovorí o obsahu prírodnom, limitná (medzná), ktorá vyžaduje prieskumné práce k zisteniu pôvodcu a hraničná (výstražná), ktorá si vyžaduje asanačný zásah (pozri Hucko 1995, Facek et al. 1985, Forgáč, Streško 1995).U väčšiny prvkov, kde existujú odporúčané hranice, obsah prvkov prekračoval hodnoty odporúčané Pokynmi FMPV č.8720/1987, ktoré sú prísnejšie ako novšie normy zahraničné. Výsledky analýz u najdôležitejších prvkov sú uvedené v Tab.1.
Fónový obsah ťažkých kovov (pozadie) v sedimentoch SGR sledovalo GÚ SAV (Dr.J. Medveď), ale nie u všetkých prvkov, ktoré by nás zaujímali. . Dostupné údaje sú v Tab.2.
TAB.2. FÓNOVÝ OBSAH NIEKTORÝCH ŤAŽKÝCH KOVOV V SEDIMENTOCH SGR (mg/kg).
|
Prvok |
Pb |
Cu |
Ni |
Cr |
Mn |
|
Fónový obsah v sedimentoch SGR |
9.6 |
17 |
28 |
67 |
116 |
|
Zákl.. h. GEQS normy |
530 |
35 |
35 |
480 |
- |
|
Skúmané r. sedimenty |
22-207 |
29-1017 |
57-106 |
1.3-393 |
581-14200 |
|
Limit Pokynov FMPV |
85 |
36 |
35 |
13 |
600 |
Monitorovanie príbrežných čiernych skládok
Pozdĺž rieky Hornád sa vyskytuje veľa lokalít, kde sa nachádzajú ilegálne skládky materiálov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu spodnej aj povrchovej vody. Niektoré sú malé, iné väčšie a toxicita, resp. potenciálna toxicita týchto skládok sa rôzni.
V rámci snahy monitorovať aktuálne a potenciálne riziká, ktoré vyplývajú z týchto skládok bolo započaté monitorovanie skládok v pása cca 500m na oboch stranách rieky. Monitorovanie výskytu, typu a skladby týchto skládok bolo urobené v oblasti Košice -Sp.N. Ves. Evidencia týchto skládok je robená tak, aby vyhovela slovenskej aj maďarskej norme, pretože v rámci projektu "Starám sa o svoju rieku Hornád" sa monitorovanie uskutočňuje od Sp. N. Vsi po celej jej dĺžke (SOSNA 1996, 1997).
Dnes máme na SK strane podchytených a do GeoGISu zanesených 15 ilegálnych skládok. Ich zloženie a potenciálna toxicita sú charakterizované v Jablonská, Orlitová (1997).
Sledovanie kvality vody rieky Hornád v rámci projektu "Starám sa o svoju rieku"
V rámci toho projektu sa sledujú: pH, NO2, NO3, NH4, PO4, CO3, O2
, sumárna tvrdosť ako aj niektoré jej fyzikálne vlastnosti (Orlitová 1996) - Tab. 3.,4 a obr.2. Vybrané doplnkové parametre kvality rieky a pobrežia sú uvedené v Tab.6. Sledovanie mikroprvkov vo vybraných profiloch zahrňuje Be, Ag, Cr, V, Cu, Ti a Mn (Pliešovská 1995, 1996). Zaujímavým výsledkom je zistenie kolegov z nadácie Holocen, ktoré boli potvrdené aj v prípade údajov zo slovenskej časti Hornádu, že hodnoty analýz získaných v rámci projektu žiakmi na maďarskom úseku Hornádu boli kompatibilné s údajmi získavanými v rámci štátneho monitoringu (obr. 1, Tab. 5.).
Obr.1. Porovnanie pH vody rieky Hornád
v Ždani v r. 1996, merané v rámci projektu Starám sa o svoju rieku Hornád (modré) a PBaH (žlté)
Tab.3. Priemerná kvalita vody rieky Hornád v sledovaných profiloch v r.1996
|
km rieky |
monitoroval |
kvalita pH |
kvalita rozp.O2 |
kvalita NO2- |
kvalita NO3- |
kvalita NH4+ |
kvalita PO43- |
|
16 |
ZŠ Čaňa |
1* |
1 |
5 |
3 |
3 |
5 |
|
18 |
ZŠ Ždaňa |
1 |
1 |
5 |
2 |
3 |
4 |
|
25 |
ZŠ Košice Tomášikova |
1 |
1 |
4 |
2 |
1 |
3 |
|
28 |
ZŠ Košice Bukovecká |
1 |
1 |
4 |
3 |
1 |
3 |
|
30 |
ZŠ Košice Tomášikova |
1 |
1 |
4 |
3 |
1 |
3 |
|
33 |
ZŠ Košice Kežmarská |
1 |
1 |
4 |
2 |
1 |
3 |
|
34 |
ZŠ Košice Charkovská |
1 |
1 |
4 |
3 |
1 |
3 |
|
38 |
ZŠ Ťahanovce |
1 |
4 |
4 |
3 |
1 |
4 |
|
45 |
Sosna - Družstevná |
1 |
1 |
4 |
3 |
1 |
3 |
|
50 |
SOU stavebné Košice |
1 |
1 |
4 |
5 |
1 |
3 |
|
55 |
Kysak2, Sosna |
1 |
1 |
4 |
3 |
1 |
3 |
|
55 |
Kysak1, Sosna |
1 |
1 |
4 |
3 |
1 |
3 |
* pH<
6.35-7.85>Pozn: 1 - najlepšia kvalita, 5 - najhoršia kvalita.
Tab.4. Zmeny kvality vody počas mesiacov r. 1996 na všetkých profiloch (STN 75 7221)
|
Parameter |
Kvalita vody rieky Hornád v mesiacoch apríl - november 1996 (stanovené z priemerných hodnôt) |
|||||||
|
mesiac |
apríl |
máj |
jún |
júl |
august |
september |
október |
november |
|
pH |
1 |
1 |
1 |
1 |
1 |
1 |
1 |
1 |
|
rozp. O2 |
1-4 |
1-5 |
1-4 |
1-5 |
1-5 |
1-4 |
1-5 |
1-5 |
|
NO2 |
3-5 |
3-5 |
1-5 |
3-5 |
1-4 |
4-5 |
3-5 |
3-5 |
|
NO3 |
1-5 |
1-5 |
1-5 |
1-3 |
2-3 |
1-5 |
1-5 |
1-5 |
|
PO4 |
1-4 |
1-5 |
1-5 |
1-5 |
1-4 |
1-5 |
1-5 |
1-5 |
|
NH4 |
1-3 |
1-3 |
1-3 |
1-4 |
1 |
1-3 |
1-4 |
1-4 |
Pozn: 1 - najlepšia kvalita, 5 - najhoršia kvalita.
Tab.5. VÝSLEDKY MONITOROVANIA -
porovnávacie miesto : Hornád - Krásna nad Hornádom. Meranie prevádzali žiaci kitom Merck a PBH štandardnými analytickými metódami. (M: monitoroval)|
P - Povodie Bodrogu a Hornádu |
|
|
S - Nadácia Sosna |
|
M. |
NO2- |
NO3- |
NH4+ |
rozpustený O2 |
||
|
Dátum |
pH |
(mg/l) |
(mg/l) |
(mg/l) |
(mg/l) |
|
|
P |
9.1.96 |
8,0 |
0,061 |
12,00 |
0,26 |
13,00 |
|
P |
31.1.96 |
8,2 |
0,042 |
14,10 |
0,38 |
14,00 |
|
P |
4.3.96 |
8,2 |
0,051 |
12,00 |
0,20 |
13,20 |
|
P |
25.3.96 |
8,1 |
0,080 |
18,26 |
0,31 |
12,60 |
|
S |
16.4.96 |
8,0 |
0,050 |
50,00 |
0,60 |
21,00 |
|
P |
22.4.96 |
7,9 |
0,093 |
20,40 |
0,44 |
10,00 |
|
S |
29.4.96 |
4,5 |
0,100 |
25,00 |
0,60 |
11,10 |
|
P |
29.5.96 |
8,0 |
0,139 |
10,10 |
0,12 |
10,10 |
|
S |
30.5.96 |
7,5 |
0,025 |
10,00 |
1,00 |
10,70 |
|
P |
24.6.96 |
7,8 |
0,048 |
11,39 |
0,16 |
9,00 |
|
S |
24.6.96 |
6,5 |
0,100 |
25,00 |
0,40 |
10,70 |
|
P |
7.8.96 |
8,1 |
0,026 |
8,00 |
0,50 |
8,90 |
|
P |
26.8.96 |
9,9 |
0,020 |
8,00 |
0,23 |
7,80 |
|
S |
4.9.96 |
7,0 |
0,100 |
10,00 |
0,00 |
9,00 |
|
S |
11.9.96 |
7,0 |
0,100 |
10,00 |
0,20 |
9,50 |
|
S |
11.10.96 |
5,0 |
0,300 |
10,00 |
0,20 |
9,50 |
|
S |
29.10.96 |
7,5 |
0,100 |
50,00 |
0,00 |
9,00 |
|
S |
8.11.96 |
4,5 |
0,050 |
25,00 |
0,20 |
13,00 |
|
S |
11.11.96 |
6,0 |
0,075 |
25,00 |
0,20 |
11,00 |
|
S |
priemer |
6,4 |
0,100 |
24,00 |
0,34 |
11,45 |
|
P |
priemer |
8,2 |
0,062 |
12,69 |
0,29 |
10,96 |
Pozn.: Z údajov PBaH boli vybrané merania s dátumom najbližším k dátumu merania žiakmi.
Tab.6. Vybrané doplnkové parametre pre hodnotenie kvality toku a príbrežný
ch zón v r. 1996|
Lokalita (km) |
1. Pokrytie vegetáciou (%) |
2. Výskyt rias (mesiace výskytu) |
3. Znečistenie odpadmi (stupne: 0-10) |
Poznámky |
|
16 Čaňa |
100 |
5-6 |
1-2 |
|
|
18 Ždaňa |
50-80 |
4-6 |
0-2 |
3. Občas 4-6 (máj) |
|
25 Košice 1 |
50-60 |
5-9 |
1-4 |
|
|
28 Košice 2 |
90-100 |
- |
1-4 |
|
|
30 Košice 3 |
30-60 |
6-9 |
4-8 |
3. Najväčšie Znečistenie v júni |
|
33 Košice 4 |
10-20 |
9-11 |
1-2 |
3. Občas 8 (jún) |
|
34 Košice 5 |
80-90 |
4-9 |
4-6 |
|
|
38 Ťahanovce |
70-100 |
5-10 |
0-1 |
3. Občas 5-10 (apríl-máj) |
|
45 Družstevná |
80-100 |
9-10 |
1-4 |
|
|
50 Trebejov |
100 |
9-11 |
1 |
|
|
55 Kysak |
80 |
5-9,11 |
1-3 |
Keď porovnáme celkovú kvalitu vody rieky Hornád v rokoch 1996 a 1997 je potrebné konštatovať, že kvalita vody sa zatiaľ nezlepšuje (pozri obr.2).
Obr.2. Zmeny kvality vody rieky Hornád v Krompachoch v r.1997
Sprístupňovanie údajov GIS na WWW stránkach
Ak si uvedomíme, že na znečistenie rieky pôsobí najmä človek, je potrebné vyvolanie väčšieho verejného záujmu o tento problém. Okrem zapojenia škôl, univerzít a MVO do procesu zhromažďovania dát a zlepšovania environmentálneho vedomia, je potrebné dáta GeoGISu sprístupňovať. Preto aj naše výsledky sú sprístupňované na WWW stránkach, ktoré sú stále prístupné a ktoré je možné priebežne aktualizovať. Prvé údaje sú dostupné na stránke http://enviro.tuke.sk. Zatiaľ sú to grafické a numerické údaje, ktoré sú vybrané z GISu, ale neumožňujú GISovský spôsob práce s mapou či dátami. V prítomnsti pracujeme na tom, aby sa cez WWW sprístupnili aj základné GISovské funkcie.
Literatúra:
Dugáček D. 1995: Retrospective assessment of the Hg content
of river Hornád water using the DBASE, QUATTROPRO, MicroStation, DBMAN and IMAGER software, Suppl. to the Course materials of the SSEET95, TU Košice, 20ppDugáček D. 1997: Príručka programu Raster Manager, KGaM BERGF TU Košice, 13pp
Facek et al. : Tolerované hodnoty pro pu dy, UVTIZ, Praha, 1985
Forgáč J., Streško V. 1995: Ortuť v pôde a v dnových sedimentoch potokov Malých karpát a ich podhorí, Mineralia Slovaca, 27, 375-382
Hucko P. 1995: Kvalita sedimentov slovenských tokov, Zbor. Vodohospodárske aspekty ekologizácie krajiny, VÚVH, Bratislava
Jablonská J., Orlitová E. 1997: Monitorované údaje ilegálnych skládok pozdĺž rieky Hornád, Zbor. 9. MBK, BERGF TU Košice, v tlači
Kafka I. 1996: Riziká ťažkých kovov vo vzťahu k človeku, Bulletin nadácie SOSNA, Január, str.8
Murárová M. 1994: Zdravotné riziká občanov exponovaných ťažkými kovmi, Zborník Environmentálny manažment na zníženie kontaminácie potravného reťazca ťažkými kovmi na Strednom Spiši, ETP, Košice, str. C-18-C-29
Orlitová E. (1996): GIS ako spôsob spracovania a prezentácie údajov z monitorovania rieky Hornád, Zbor.. seminára "Nezávislý monitoring vody", ETP a SOSNA, Košice, pp. 1-6
Pliešovská N. 1995: Sledovanie obsahu stopových prvkov vo vodách a sedimentoch systému Hornád-Ružín, Zbor. semin. Zefektívnenie toku environmentálnych informácií, ETP a SOSNA Košice str. 22-27 (uverejnené aj v Bulletine nadácie SOSNA)
Pliešovská N. (1996): Sledovanie kvality vody na 25 a 35 km rieky Hornád, Zbor.. seminára "Nezávislý monitoring vody", ETP a SOSNA, Košice, pp. 7-13
Pokyny Federálneho min. P.V. č.8720/1987 Slov. komisia pre ŽP: Doporučenie SKŽP k uplatňovaniu ukazovateľov a normatívom pre asanáciu znečistenej zeminy a podzemných vôd, Bratislava, 1995
SOSNA 1996: Zborník semináre ”Hornád naša rieka”, Košice, 11.-13.12.1996, Nadácia Sosna, Košice, 65pp.
SOSNA 1997: Zborník semináre ”Hornád - starám sa o svoju rieku” - príručka pre účastníkov, Gelnica 19.20.4.1997, Nadácia Sosna Košice, 52pp
Timčák G.M., Dugáček D. Jablonská J., Pliešovská N. 1995: Environm
entálne orientovaný GIS projektu RECENT, Zbor, EnviGIS, B. Bystrica, pp.8-16Timčák G.M., Dugáček D. (1995): Výučba predmetov GIS na katedre geológie a mineralógie BERG Fakulty TU Košice, Geoinfo, No.2, 6-8
Timčák G.M., Dugáček D., Orlitová E., Jablonská J., Pliešovská N. (1996): Definition of the SSE GIS Project: Mercury in the Hornád river and Ružín reservoir, Proc. SSE96, TU Košice, pp. 135-170