The article observes human-geographic research in the context of system approach and methodology, development of spatial modelling in human geography and current trends referred to quantitative geography based on spatial analysis. Brief comments on the history of the GIS involving in this kind of research and capacities of its modern applications that help to solve different human-geographic problems are being discussed on the background of perspectives and limitations of the GIS contemporary use in the human-geographic research and practice.

V súvislosti s praktickými úlohami efektívneho využitia krajiny a riadenia spoločnosti musia sociálno-ekonomické vedy (spolu s inými) riešiť množstvo problémov, ktorých úspešné vyriešenie si vyžaduje rozsiahle údajové základne a komplexné modely skutočnosti. Geografické informačné systémy (GIS) vytvárajú vhodnú platformu pre účinnú aplikáciu procesov matematizácie, geografizácie (ekologizácie) a informatizácie vedeckého výskumu a praxe. Tento súhrn možností databázových, štatistických, analytických a vizualizačných systémov priťahuje pozornosť najmä tých vedných odborov, včítane humánnej geografie, ktoré sa zaoberajú tvorbou a analýzou priestorových objektov a javov a hľadajú spôsoby využitia tohoto silného prostriedku vo svojich odboroch.