Miroslav Sedlák
CORA LTJ s r. o. Kežmarok,
Hradné námestie 32, 060 01
tel: +421 (0968) 452 39 12,
E-mail: sedlak@coraltj.sk

Úvod

Na tému štandardizácie v geografických informačných systémoch (ďalej GIS) je rozvinutá bohatá diskusia v odborných časopisoch. Na poli geografických informačných systémov pre mestá ponúkajú dodávateľské firmy rôzne riešenia. Ale ako a na základe čoho sa mestá môžu rozhodnúť pre daný GIS? Často je pre mesto najdôležitejšia cenová ponuka, ktorá nie vždy odzrkadľuje kvalitu daného systému. Daný príspevok nemá za cieľ určovať nejaký smer budovania GISu v mestách, jeho hlavnou úlohou je prispieť do tejto diskusie a ukázať, akým smerom si buduje niekoľko miest na Slovensku svoj geografický informačný systém založený na digitálnej mape mesta (DMM). DMM nazývame súbor digitálnych máp, ktoré zobrazujú územie mesta resp. obce. Hranice zobrazovaného územia sa zvyčajne zhodujú s hranicou intravilánu mesta. V niektorých prípadoch (napr. pri budovaní GIS pre pilotné územie) môžu vyhraničovať len časť územia. Obsah a presnosť DMM zodpovedá mapám veľkej mierky (Koreň, Sedlák, 1999). Základom DMM je vektorová katastrálna mapa (VKM) a digitálna technická mapa (DTM) mesta. Tieto sa podľa potreby dopĺňajú o ďalšie účelové digitálne mapy (ÚDM) a pasporty.

Veľkostné kategórie miest

Pri budovaní GISu je potrebné rozlišovať rôzne kategórie miest. Hlavným faktorom na rozdelenie miest podľa veľkostných kategórii je tvorba mapy, ako základnej a nevyhnutnej súčasti tvorby GIS. Preto rozlišujeme dve skupiny miest. Pre prvú skupinu miest sa predpokladá tvorba digitálnej technickej mapy mesta a vektorovej katastrálnej mapy. Pre druhú skupinu sa predpokladá tvorba iba vektorovej katastrálnej mapy.

Digitálna technická mapa mesta

DTM je tvorená kombinovaným spôsobom leteckého meračského snímkovania, fotogrametrického zamerania a geodetického domerania. DTM spĺňa všetky náležitosti a predpisy podľa inštrukcie na tvorbu základnej mapy veľkej mierky. Obsahom DTM je polohopis a výškopis dohodnutých prvkov územia v tretej triede presnosti. . Súčasťou tvorby DTM je tvorba ortofotomapy v rozlíšení a mierke, ktorá najviac vyhovuje potrebám mestského úradu. Tvorba DTM je finančne veľmi náročná. Preto sa pri tvorbe DTM vytvára združenie na tvorbu a aktualizáciu digitálnej technickej mapy mesta (ďalej združenie), kde sú združení správcovia inžinierskych sietí na území a samotné mesta, ktorí sa spolu podieľajú na tvorbe DTM. Súčasťou združenia je aj výmena inžinierskych sietí. Proces výmeny, štruktúra jednotlivých dát sa dohodnú medzi účastníkmi združenia. V prípade, že jednotliví správcovia inžinierskych sietí neuprednostňujú združenie, podpíšu sa dvojstranné zmluvy medzi mesto a jednotlivým správcom na tvorbe DTM.

Vektorová katastrálna mapa mesta

Vektorová katastrálna mapa (VKM) je výsledkom vizualizácie digitálnej katastrálnej mapy (DKM) vo vektorovom tvare s obsahom a presnosťou určenou osobitným predpisom, uložená v súboroch so stanovenou štruktúrou a stanoveným formátom na pamäťovom počítačovom médiu. To bola definícia podľa Terminologického slovníka. Inými slovami, mapa vyjadruje právny stav po katastrálnom konaní. takúto mapu mesto preberie z okresného úradu odboru katastrálneho (OÚ OK). Aktualizáciu zabezpečuje príslušný OÚ OK.

Situácia na Slovensku je ale taká, že väčšina OÚ OK nemá finančné, technické, ani personálne možnosti na vedenie vektorovej mapy v digitálnom tvare a požadovanej štruktúru. Oveľa častejšie majú jednotlivé OÚ OK katastrálne mapy iba v analógovej podobe, väčšinou v mierke 1:1 000. V tomto prípade pre potreby budovania GISu na meste postačuje zoskenovanie uvedených mapových podkladov, ich transformácia do SJTSK a vektorizácia mapových listov. Takto spracovaná vektorová mapa nie je oficiálne katastrálnou mapou, ale ako bolo spomenuté vyššie, mestu vyhovuje. jednoznačným identifikátorom pre napojenie na popisné informácie ISKN (informačný systém katastra nehnuteľností) je parcelné číslo a hranica parcely. Aktualizáciu takto vytvorenej mapy zabezpečuje mesto po spolupráci s OÚ OK. Optimálne je, aby aktualizácia grafickej časti prebiehala súčasne s aktualizáciou popisnej časti.

Geoaplikácie

geoaplikácie sa viažu na mapu, v ktorej zobrazujú vybrané informácie. Rozlišujeme geoaplikácie, ktoré sa nasadzujú výlučne nad DTM, prípadne nad VKM. Zároveň roniektoré geoaplikácie môžu byť nasadzované súčasne na oboch mapách. Takto nepriamo rozlišujeme nasadzovanie geoaplikácii pre jednotlivé mestá.

Nad VKM nasadzujeme geoaplikácie kataster nehnuteľností, vektorová katastrálna mapa, dane, poplatky, majetok mesta, budovy. Tieto geoaplikácie sú na mapou prepojené cez parcelné čísla, prípadne cez súpisné čísla, ktoré sú do VKM doplnené pomocou pasportu. Nad DTM sú nasadzované geoaplikácie doprava, doprava údržba, zeleň plochy, zeleň dreviny, zeleň údržba, životné prostredie, CO a PO. Geoaplikácie, ktoré je možné nasadiť nad VKM, aj nad DTM sú územný plán, ÚSČ, káblová televízia, teplovody. Pre niektoré geoaplikácie sa v teréne vykonáva pasport. Pomocou pasportu získavame v teréne informácie, ktoré nie je možné vyčítať z DTM. Výsledkom pasportu je digitálna mapa, ktorá pracuje s danou geoaplikáciou.

Záver

Pri budovaní geografického informačného systému na mestách je nevyhnutné mať vhodné mapové podklady. Tie nám umožňujú zobrazovať v priestore informácie, ktoré sa na jednotlivých oddeleniach mestského úradu nachádzajú. Uvedené postupy naznačili možné spôsoby tvorby digitálnej mapy mesta a geoaplikácií, ktoré sa nad ňou nasadzujú.

Použitá literatura

Inštrukcia na tvorbu základnej mapy SR veľkej mierky (1994), Úrad geodézie a kartografie SR, Bratislava, 68s.

Kolektív (1998): Terminologický slovník geodézie, kartografie a katastra, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Český úrad zememeračský a katastrálny, 1.vydanie, Bratislava, 540s.

Koreň, Sedlák (1999): Digitálna mapa mesta a jej využitie, GEOinfo 3/99, 12-17s., Computer Press,

Rapant Petr (1998): Standardizace v oblasti GIS, 24-28s., IN: Zborník referátov GIS Ostrava 1998, Druhá časť, 78s.

Smernica o účelových mapách veľkých mierok (1984), Úrad geodézie a kartografie SR, Bratislava, 10s.

Tuček Ján (1998): Geografické informačné systémy, princípy a prax, Computer Press, 1.vydanie, Bratislava, 424s.