Mgr. Miroslav Sedlák,
CORA LTJ s.r.o.
Hradné námestie 32,
060 01 Kežmarok
E – mail: sedlak@coraltj.sk

Abstrakt

Úvod

Na každom meste sa nachádzajú v archívoch množstvá mapových listov katastrálnych máp, v prevažnej väčšine neaktualizovaných a zároveň málo využívaných. S nástupom nových technológií a s tým súvisiacim budovaním informačných systémov na mestách založených na digitálnej mape sa stala vektorová katastrálna mapa (VKM) objektom hlbšieho záujmu zo strany mesta. Referát poukazuje na dôležitosť tvorby VKM pre mesto, ako aj na nevyhnutnosť dobrých vzťahoch mesta a príslušného okresného úradu odboru katastrálneho (ďalej kataster). VKM je v správe katastra, ktorému vyplýva aj danú mapu aktualizovať. Predpokladom je, že VKM je v predpísanom formáte a kataster môže personálne, technicky a v neposlednom rade aj finančne zabezpečiť aktualizáciu. Aká je prax v skutočnosti?

Tvorba VKM, objasnenie pojmov

Kataster vo všeobecnosti prijme VKM ako záväzný a právny katastrálny operát, pokiaľ bola vytváraná troma rôznymi spôsobmi:

• nové mapovanie – nové mapovanie sa robí nezávisle na pôvodných mapách, prešetrenie jednotlivých parciel prebieha počas mapovania. Po skončení týchto prác prebieha katastrálne konanie, počas ktorého jednotliví vlastníci majú právo pripomienkovať daný stav.
• obnovený katastrálny operát (OKO) – vytvorí sa nové podrobné polohové bodové pole (PPBP), digitálna katastrálna mapa vzniká na základe spájania lomových bodov, územie sa rozdelí na bloky, ktoré sa pred samotnou tvorbou prešetrujú v teréne. Po skončení týchto prác prebieha katastrálne konanie, počas ktorého jednotliví vlastníci majú právo pripomienkovať daný stav.
• VKM – grafické prekreslenie analógovej mapy pomocou súradníc lomových bodov, aby sa zaručil presný prepis údajov do digitálneho tvaru. Musí sa dosiahnuť súlad grafickej a písomnej časti (ISKN). Prešetrenie daného stavu pokračuje tam, kde sa ukáže nesúlad medzi výmerami v grafike a v písomnej časti.

VKM je digitálna mapa zobrazujúca geometrický tvar a polohu parciel a pozemkov. Je technickým podkladom pre evidenciu nehnuteľností v katastrálnom území.

Vo všeobecnosti je na Slovensku málo takto spracovaných a aktualizovaných máp. Hlavným dôvodom je finančná situácia. Nedostatok finančných zdrojov je charakteristický skoro pre všetky rezorty.

Skratkou VKM sa všeobecne nazývajú aj mapy, ktoré nevznikli vyššie uvedenými spôsobmi, ale sú v digitálnom, vektorovom tvare. Takéto mapy, ktoré vznikli zoskenovaním mapových podkladov, ich transformáciou do S-JTSK a následnou vektorizáciou budeme v referáte nazývať katastrálne mapy vo vektorovom tvare (KMV). Pripomínam, že predmetom tohto článku nie je vyriešenie problému definície rôznymi spôsobmi vytváraných katastrálnych máp, preto je tento názov použiteľný iba pre potrebu rozlíšenia pojmov v texte.

Aké má mesto možnosti získať VKM ako nevyhnutný podklad pre rozvoj GIS? Tie možnosti sú prakticky dve. Získanie už spracovanej VKM z katastra, alebo vektorizácia mapových podkladov z katastra.

Získanie VKM z katastra je najjednoduchšia forma pre mesto, ako takúto mapu získať. Otvorená je ale otázka finančného vyrovnania medzi mestom a katastrom. Často sa VKM dáva mestu bezplatne na základe “dobrých” vzťahov medzi mestom a katastrom. Ale takéto vzťahy nie sú všade a preto mestu neostáva nič iné ako na základe zmluvnej dohody získať VKM od katastra za finančnú úhradu. Finančná úhrada je niekedy nahradzovaná aj materiálnou pomocou na základe dobrých vzťahov. Avšak je nevyhnutné zdôrazniť, že takého “neštandardné” vzťahy medzi pracovníkmi mesta a katastra veľmi uľahčujú výmenu informácií medzi mestom a katastrom a v neposlednom rade pomáhajú firmám v ľahšom získavaní dát pre informačný systém budujúci sa na meste.

Po splnení prvého kroku a to získaní VKM z katastra poskytuje mesto mapu firme budujúcej GIS na meste, ktorá ma za úlohu mapu využiť a získať z nej všetky dostupné informácie. Pri napojení VKM na informačný systém ale vznikajú rôzne problémy s homogenitou mapy:

• mapa nie je topologicky čistá, v mape sú neuzavreté polygóny,
• nie sú na seba napojené hranice katastrálneho územia medzi dvoma susediacimi katastrálnymi územiami v rámci mesta,
• často vzniká problém s posunutými kladmi susediacich mapových listov, v analógovom tvare problém nie je viditeľný, v digitálnej forme pri podsvietení susediacich mapových listov sú odhalené posuny,
• nachádzajú sa v nej duplicity líniové ako aj duplicity parcelných čísel, ktoré bránia korektnému prepojeniu VKM na databázu,
• použité oblúky pri kreslení vo VKM je pre stanovený formát DGN nevyhnutné transformovať na línie.

Na problémy môže firma, ktorý ďalej využíva mapu mesto upozorniť, ale nie všetky problémy je schopná aj vyriešiť. Takto vzniká spätná väzba z mesta na kataster, kedy mesto poukazuje na grafické chyby pri tvorbe VKM. A v situáciách, kedy tvorbu VKM financovalo mesto, kataster danú VKM prebral a zaviazal sa bezplatne aktualizovať dielo, je kataster v situácií, keď musí dané požiadavky zo strany mesta vyriešiť.

Výsledkom vektorizácie mapových listov z katastra je vektorová katastrálna mapa (VKM), ktorú budeme nazývať pre spôsob vzniku ako katastrálna mapa vo vektorovom tvare (KMV). KMV vzniká skenovaním mapových podkladov z katastra, ich transformáciou a následnou vektorizáciou. Takto spracovanú mapu pre daný spôsob tvorby kataster nemôže prijať za záväzný katastrálny operát.

Postup tvorby:

• skenovanie – mapové listy väčšinou v mierke 1:1000 sú získavané z katastra za úhradu. Skenovanie prebieha na skeneri certifikovanom geodetickým a kartografickým ústavom (GKÚ). Mapové listy na skenovanie môžu byť požičiavané za finančnú úhradu, prípadne bezplatne na základe dohody s mestom. Pri kopírovaní mapových listov na katastri je cenník za kopírovanie závislý stanovený katastrom. Existuje niekoľko možností, ako sa získavajú mapové listy na skenovanie:

• prefotením mapových listov priamo na katastri,
• požičaním mapových listov z katastra a priamym skenovaním originálnych mapových listov za účasti pracovníka katastra kvôli bezpečnosti dát,
• prefotením aktuálnych etalónov priamo na katastri,

• transformácia – po získaní mapových listov prichádza na rad ich transformácia do S-JTSK. Presnosť transformácie závisí od metódy, ktorá sa na transformáciu zvolí. Ktorýmkoľvek softvérom, ktorý umožňuje transformáciu do S-JTSK vznikajú polohové posuny voči originálu. Takejto nepresnosti sa ale nevyhne žiadna transformácia.
• vektorizácia – po natransformovaní rastrových mapových listov prichádza na rad ich vektorizácia. Vektorizácia je možná softvérom, ktorý umožňuje zakresľovať všetky typy línií, značiek a textov nachádzajúcich sa v originálnom mapovom liste. Základom vektorizácie je zachovanie takej štruktúry mapového listu, akú vykazuje originál.

Využitie VKM

Základné využitie VKM na meste je pomocou aplikácie prepájajúcej popisné informácie ISKN s grafickými údajmi. Prepojenie je umožnené pomocou parcelných čísel, kde si užívateľ môže lokalizovať parcelu (parcely) podľa zadaného kritéria, napríklad podľa čísla parcely, alebo listu vlastníctva. Mesto môže z dobre upravenej VKM získať rôzne vrstvy, a na základe prepojenia s databázou vytvárať rôzne topologické analýzy. Medzi najzaujímavejšie pre mesto patria určite využitie druhu pozemkov, spracovanie podľa veľkosti parciel, vyselektovanie majetku mesta, získanie informácií o parcelách a ich účtovnom stave, budovách a stavbách, ich stave a nájomcoch. Po prepojení na komplexnú, jednotnú databázu na meste sú možné rôzne spôsoby využitia VKM na zobrazenie informácií, ako priestorové zobrazenie majetku mesta z vlastnej evidencie a porovnanie s evidenciou vedenou na katastri, zobrazenie všetkých neplatičov daní, zobrazenie údajov o poplatkoch, rôznych firmách a prevádzkach v meste. Po napojení na údaje o obyvateľstve a doplnení VKM o súpisné a orientačné čísla získa pracovník na meste prakticky neobmedzené možnosti mapových výstupov kombináciou rôznych databázových údajov.

Záver

Cieľom referátu bolo priblížiť čitateľovi otázku tvorby VKM a jej dôležitosť na meste. Referát poukázal na rôzne spôsoby tvorby a aktualizácie VKM, zložitosť vzťahov medzi mestom a katastrom a v neposlednom rade aj rôznu využiteľnosť VKM pre pracovníkov mesta. Prax ukazuje, že VKM, ktoré si dali mestá spracovať nemôžu byť akceptované katastrom ako platné katastrálne operáty. Avšak takto spracované mapy plne postačujú mestu na vykonávanie jeho funkcií. Väčšina takto spracovaných máp je vo formáte DGN, ktorý využívajú väčšinou správcovia inžinierskych sietí. Takto vzniká priestor na to, aby sa nad danou mapou zobrazovali aj jednotlivé vedenia inžinierskych sietí, nachádzajúce sa na území mesta. Stojí za úvahu, či nie je možné zo strany katastra pristúpiť na kompromis a po procese aktualizácie neprebrať z mesta takto spracované mapové dielo.

Literatúra

Inštrukcia na tvorbu základnej mapy SR veľkej mierky (1994): Úrad geodézie a kartografie SR, Bratislava, 68s.

Inštrukcia na vedenie katastra nehnuteľností (1994): Úrad geodézie a kartografie SR, Bratislava, 63s.

Inštrukcia na využívanie katastra nehnuteľností (1994): ): Úrad geodézie a kartografie SR, Bratislava, 112s.

Inštrukcia na prevádzkovanie automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra (1996): Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Bratislava, 48s.

Inštrukcia na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností (1994): Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Bratislava.